Zuzana Homolová vedie rodinné ekologické hospodárstvo na dedovizni Odorica pri Levoči. Táto samozásobiteľská farma naviazala na tradíciu v minulosti, no úspešne tento koncept rozvíja dnes. My sme sa jej spýtali na skúsenosti, výzvy dnešných malých fariem a na názor na projekt Hájiky Galovany.
Ako ste sa dostali k vašej súčasnej činnosti, ako vás cesta životom doviedla až tam, kde ste teraz?
Do mojich 35 rokov som žila v meste v bytovke. Keď mi zomrel otec, tak som sa rozhodla pokračovať v budovaní nášho samozásobiteľského rodinného ekologického hospodárstva. Jedná sa o starý majer grófa Čákyho zo Spišského Hrhova, kde prišli v roku 1925 naši predkovia. Traduje sa, že z potravín kupovali len soľ. Som šťastná, že aj my sa už veľmi približujeme k tejto méte.
Mali ste k tomuto štýlu života vždy blízko, alebo nastal v živote nejaký zlom, ktorý vám smerovanie zmenil?
V mladosti som bola čisto mestské dieťa. Až neskôr som objavila čaro pokoja v lone prírody. Človek takto žije vo väčšej pokore a skromnosti. A i keď má viac povinností, má väčší kľud a slobodu v tom, čo chce robiť i čo chce jesť, pričom je uchránený od vonkajších globalistických vplyvov.
V čom vidíte prínos malých farmárov pre svoje okolie, komunitu, alebo možno aj štát?
Farmy ako také, či už sú veľké, stredné alebo malé, by mali byť pre štát tzv. potravinové banky. Malí farmári, voláme sa gazdovia, majú iný prístup k svojmu gazdovstvu ako veľkí. Pestujú a chovajú to, čo je pre nich potrebné. Vytvárajú okolo seba komunity, ktoré zásobujú vlastnými potravinami. Ich podporou by bolo možné riešiť aj tzv. potravinové púšte.
Akým najväčším výzvam dnes čelia malé farmy a mladí farmári?
V prvom rade sa nevedia sa dostať k pôde. Veľkí hráči v poľnohospodárstve majú „zabetónované“ nájomné zmluvy ako od vlastníkov, tak i od Slovenského pozemkového fondu.
Potom je tu Predaj z dvora, ktorý je veľmi zle nastavený. Niektoré paragrafy sú platné od roku 2011 a je najvyšší čas na revíziu celého nariadenia vlády. Miestni producenti by mali zásobovať miestne školy, škôlky, nemocnice, ústavy a podobne.
A veľkou výzvou je aj to, že sa z vidieka stal prímestský priestor, kde prichádzajú ľudia z mesta so svojou kultúrou a zvyklosťami. Chov zvierat a pestovanie rastlín so svojimi potrebami potom prináša rôzne nezhody medzi obyvateľmi.
Sú už inde existujúce riešenia, ktoré by malým a mladým farmárov uľahčili ich začiatky aj dlhodobé fungovanie? Čo by podľa vás privítali?
Napríklad v okolitých krajinách, ktoré majú históriu malých fariem, funguje terénne poradenstvo. Je zamerané na založenie, fungovanie i rozvoj malých a mladých farmárov. Toto je u nás dlhodobo zanedbávané.
Ako ste začali so svojim projektom a ako je najlepšie začať nový projekt?
Ja som pokračovala v rodinnej tradícii. Babka bola bylinkárka, ktorá liečivé rastliny zbierala a ponúkala paničkám v meste. Otec ich už začal pestovať. Ja som zlegalizovala výrobu bylinných tinktúr a čajov. A môj syn postupne preberá rodinnú farmu a firmu.
Váš projekt funguje na severe Slovenska, ktoré nie je hlavným miestom nášho poľnohospodárstva. Je možné takéto projekty realizovať aj v drsnejšej severnej klíme Liptova pri úrodnosti jeho pôd?
Pokiaľ sa to človek rozhodne aj dotiahnuť aj do konca, tak áno.
Čo vás napadlo, keď sme Vám predstavili projekt Hájiky Galovany?
Vcelku ma to zaujalo. Bolo mi veľmi sympatické, že niekto chce niečo také vytvoriť a veľmi vám držím palce, aby to vyšlo.
Čo by podľa vás mal projekt splniť, aby bol úspešný a dlhodobo udržateľný?
Nájsť záujemcov o takýto spôsob života a pomôcť im s finalizáciou a predajom produkcie.
Ponúka podľa vás projekt Hájiky Galovany riešenia na výzvy a problémy dnešných malých farmárov?
Určitej skupine určite áno – treba ju však nájsť.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a ponechávame priestor na vyjadrenie aj Ing. Ľubomírovi Kružliakovi st., konateľovi spoločnosti Tatra Forest Slovakia, s.r.o., ktorá stojí za projektom Hájiky Galovany:
Nesmieme zabúdať na to, že farmár je dobrý sused. Mladí farmári a hospodári si zaslúžia našu úctu aj pomoc, preto budujeme podobne zmýšľajúcu komunitu, ktorá vyhľadáva príležitosti na farmárčenie. Projekt Hájiky Galovany ponúka možnosť založenia vlastnej farmy alebo hospodárskeho dvora. Máme v pláne aj ponuku výhodného prenájmu pôdy pre začínajúcich farmárov v prípade, keby im nestačila samotná výmera kupovanej pôdy. Alebo tiež pomoc v zabezpečení predaja produkcie priamo od farmárov, napríklad formou “fair trade” garantovaného odberu ich produkcie do našich ďalších podnikov, napr. rastlinnej výroby čajových a nečajových produktov v Biotatry HB.
Projektom sa vraciame k idei pôvodného života na dedine so všetkým, čo k tomu patrí. Na vidieku je prirodzené žiť všetkými našimi vnemami naplno. K tomu patria zvuky a vône zvierat a rastlín, na čo sme v našich životoch, odpojených od prírody, zabudli. Našou snahou je budovanie komunity, ktorá je cez farmárčenie spojená a prírodou a súčasne má dobré susedské vzťahy, ktoré sú základom pre pokojný život.
